Slohová práca - téma: Cesta ranným autobusom

23. listopadu 2008 v 14:12 | Naxinka |  School
Cesta ranným autobusom


Každé ráno musím cestovať autobusom do školy v meste Prievidza.
Veľmi sa neponáhľam, lebo neznášam ten pocit, že mám málo času. Keď z diaľky počujem hukot autobusov, ktoré sa škriabu do kopca na hornú zastávku, viem, že mám pár minút k dobru.

Zo zákruty zbadám zastávku pri kultúrnom dome zaplavenú nervóznymi a rozospatými ľuďmi. Už prichádzajú autobusy. Prvý autobus ide až na stanicu, druhý - žiacky vozí žiakov len po zastávku Prior, odkiaľ to majú ku škole najbližšie. Ľudia sa rozdelia na dve kopy, otvoria sa dvere a do nášho autobusu sa hrnú húfy nedočkavých školákov, medzi nimi aj ja. Snažím sa pretlačiť dopredu, aby som chytila dobré miesto, najlepšie vpredu, odkiaľ vidím na cestu. Väčšinou mám šťastie, nie je obsadené, len čo si sadnem, dám si do uší slúchadlá a pustím si moju obľúbenú hudbu. Konečne nastúpi posledný pasažier, zatvoria sa dvere a autobus odchádza. Na dolnej zastávke sa situácia opakuje. Natlačia sa poslední ľudkovia a môžeme vyraziť. V autobuse je strašná zima a hluk, mňa to ale vôbec neruší, lebo sa vyžívam v piesni od SuidAkra - The distant call, čo v preklade znamená Vzdialený hlas alebo aj Vzdialene volanie. Vtedy sú pre mňa hlasy ľudí v autobuse tiež vzdialené a môžem sa zamerať na výhľad pred sebou.
Rútime sa dolu kopcom tmavou cestou obkolesenou hustým lesom. Navôkol ma nadchýnajú mohutné stromy rôznych tvarov, jedny štíhle a vysoké, iné široké s konármi ťahajúcimi sa až po zem. Predstavujem si seba ako vlka blúdiaceho lesom, ktorý sa prediera cez konáre a oči mu svietia v tme ako dva krásne diamanty. V tom momente ani nevnímam, že sedím v preplnenom autobuse. Vychádzame z lesa akoby do inej civilizácie, kde už z diaľky svieti mesto. Prejdeme popod nízky most a zastaneme pri firme Yazaki, kde cez cestu prechádzajú davy ľudí ponáhľajúcich sa do práce. Automaticky pozriem na display na stene budovy a uvedomím si koľko je hodín. Vzápätí si zo zdesením uvedomím, že za chvíľu vystupujem. Autobus sa znovu rozbehne a napájame sa na Banskú cestu. Prechádzame cez železničné priecestie. Niekedy však na semafore svieti červená - rampy sú dole a okolo prehrmí handlovský vlak. Na rázcestí, kde sa potôčik rozširuje, šofér autobusu spomalí na predpísanú rýchlosť 40km/hodinu a prejdeme po malom mostíku vedľa auto požičovne. Na Dlhej ulici hľadím na úzky chodník vinúci sa popri Handlovke a hľadám známe tváre.

Ešte sa letmo zahľadím na oblohu a premýšľam, aký to zas bude deň. Konečná zastávka v meste donúti všetkých vystúpiť. Čerstvý vzduch ma vráti do reality. Smutne pozerám na odchádzajúci autobus, ale teším sa na cestu domov, keď budem môcť zase nachvíľu snívať.




 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 weronika weronika | Web | 23. listopadu 2008 v 14:18 | Reagovat

mas uplne super blog!!!!!!!!!!!!!!

2 IvkaD IvkaD | E-mail | Web | 23. listopadu 2008 v 14:42 | Reagovat

Jeeej, je to veľmi pekné :) Veľmi pekné obrazy aj štruktúra viet .. u mňa za jedna :))

3 ondreei ondreei | E-mail | 23. listopadu 2008 v 20:14 | Reagovat

pff parada.. ty mas talent asi na vsetko.. to mas po mne :P

4 naxinka naxinka | E-mail | Web | 23. listopadu 2008 v 20:16 | Reagovat

Veľmi pekne Vám všetkým ďakujem =)

5 pashka pashka | 24. května 2009 v 15:57 | Reagovat

slovensky jazyk je velmi zlozity,ale ja precital cely text,toto bolo velmi zaujimave!;)to je jednoducho parada!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.